Rádio FRONTINUS
Žilina 104,6 FM, Čadca 96,1 FM, Martin 96,2 FM

Považská galéria umenia - Museum of Arts

Považská galéria umenia
Štefánikova 2
010 01 Žilina
riaditeľ: Mgr. Milan MAZÚR
tel.: 041/ 5622 522
mobil: 0903/ 510 788
fax: 041/ 5626 931

e-mail:pgu@stonline.sk

Otvorené:
Uto - Pia 9.00 - 17.00
Sob, Ned 10.00 - 17.00

Otvorenie stálej expozície diel Vincenta Hložníka v Považskej galérii umenia v Žiline.

Považská galéria umenia v Žiline, v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja, Vás pozýva na otvorenie stálej expozície diel poprednej osobnosti slovenského výtvarného umenia 20. storočia Vincenta Hložníka, ktorá sa uskutoční v pondelok 21. septembra 2009 o 16.00 hod. Otvorenie expozície a sprístupnenie diel verejnosti je zavŕšením posledného štádia procesu získavania akvizícií – diel od autora, ktorý galéria začala v roku 2004. V tomto období do jej zbierkového fondu pribudla výrazná časť a galérii ich venovala jeho manželka Viera Hložníková. Expozícia predstaví výber z celoživotnej tvorby Vincenta Hložníka z oblasti maľby, gvašu a pastelu z obdobia od 40. rokov až po druhú polovicu 90. rokov 20. storočia.

Tvorba maliara, grafika, ilustrátora i autora výtvarných realizácií v architektúre Vincenta Hložníka je charakteristická zameraním na postavenie človeka v jeho svete. Tematika jeho prác vždy mala humanistický, etický a sociálny charakter. Už jeho prvé diela naznačili trvalý príklon ku expresívnemu figurálnemu prejavu. Pod vplyvom umenia Generácie 1909 na začiatku 40. rokov vytvoril expresívne gvaše, oleje, pastely a akvarely zachytávajúce osamelých jednotlivcov a dvojice, Pierrotov, klanov, cirkusové skupiny alebo vydedencov ľudskej spoločnosti. Osobitou je jeho tvorba z konca dekády, keď ovplyvnený civilizmom a kubizmom vytvoril súbor malieb a kresieb zachytávajúcich mestské zákutia, kaviarne a portréty žien. V 50. rokoch sa jeho tvorba niesla v znamení vytvárania veľkých grafických cyklov zachytávajúcich vojnové a apokalyptické výjavy. Rozsiahla grafická tvorba autora výrazne podmienila vznik tzv. Hložníkovej grafickej školy a spolu s prácami v oblasti kresby, maľby a ilustrácie je výrazným prúdom v modernom slovenskom výtvarnom umení. Od 60. rokov začal vytvárať maľby a pastely väčších formátov a jeho výtvarný prejav bol na prelome 60. a 70. rokov osobitou formou novej figurácie so surreálnymi prvkami.

Vincent Hložník sa narodil v roku 1919 v Svederníku pri Žiline. V rokoch 1937 – 1942 študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe u profesorov Františka Kyselu a Josefa Nováka. Absolvoval študijné pobyty v Taliansku, Maďarsku, Francúzsku, Mexiku a inde. V roku 1942 pôsobil ako výtvarník v Matici slovenskej v Martine, v rokoch 1949 – 1952 v Žiline. V roku 1952 začal pedagogicky pôsobiť na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, do roku 1972 viedol oddelenie voľnej grafiky a knižnej ilustrácie, v roku 1958 bol menovaný za profesora, v rokoch 1959 – 1963 bol rektorom. V období normalizácie bol v roku 1972 z Vysokej školy výtvarných umení odvolaný z politických dôvodov a od tej doby pôsobil ako umelec v slobodnom povolaní. Zomrel v roku 1997 v Bratislave.

Stála expozícia diel autora, ktorú možno vnímať aj ako Múzeum Vincenta Hložníka bude prístupná v novo zrekonštruovaných podkrovných priestoroch Považskej galérie umenia v Žiline. Autorom jej koncepcie a kurátorom je riaditeľ galérie Mgr. Milan Mazúr. Galéria ku jej otvoreniu pripravila sprievodný program Deň Vincenta Hložníka, počas ktorého sa na Hlinkovom námestí od 14.00 hod. uskutoční kreslenie detí základných škôl na motívy kníh ilustrovaných autorom, promenáda postáv z obrazov autora v podaní hercov Žilinského bábkového divadla, verejná projekcia filmu o Vincent Hložník – Maliar nekonečna, priamy prenos z predstavenia svetoznámeho míma Milana Sládka , vystúpenie hudobnej skupiny Barabura a návštevník si môže pozrieť i sprievodnú výstavu grafík a kresieb autora vo veľkej výstavnej sieni galérie.

Ján Mathé – Hľadač dobra & Pocty pre Jána Mathého

Považská galéria umenia v Žiline (zriaďovateľ Žilinský samosprávny kraj) Vás pozýva na otvorenie výstavy Ján Mathé – Hľadač dobra & Pocty pre Jána Mathého vo štvrtok 11. februára 2010 o 17.00. Otvoreniu výstavy bude predchádzať diskusia pri okrúhlom stole o tvorbe Jána Mathého a slovenskom modernom a súčasnom sochárstve. Zúčastnia sa jej historičky umenia PhDr. Ľuba Belohradská, Zuzana Bartošová, PhD., PhDr. Katarína Bajcurová, CSc., kurátor výstavy Mgr. Richard Gregor a autori pôct. Diskusia začne o 13.00 hod. v Považskej galérii umenia v Žiline. Výstava je organizovaná v spolupráci s Východoslovenskou galériou v Košiciach.

Košický sochár Ján Mathé (*1922) je jedným z ťažiskových predstaviteľov moderného slovenského sochárstva po II. svetovej vojne. Jeho vývoj od figurácie, ku ktorej bol školený na pražskej Akadémie výtvarných umení (prof. Španiel 1945–1950), cez najväčší okruh diel abstrahovanej figúry, k archetypálnej abstrakcii obohatenej o kresťanskú tematiku, pôsobí, ako by sme hovorili o umelcovi, ktorý celý život tvoril v slobodnej demokratickej krajine. Ak raz Mathé dosiahol nejaký stupeň svojho umeleckého vývoja, už sa spravidla nevracal späť k predošlým postupom, a ak sa tak stalo, bolo to vecou jeho vnútorného rozhodnutia, nie požiadaviek doby. V tomto duchu vystavoval i realizoval exteriérové plastiky. Je preto ťažké presne určiť jeho dominantný umelecký výraz, v každom zo spomínaných okruhov dosiahol porovnateľný vrchol. Jeho najväčší prínos je schopnosť modernou výtvarnou formou sprostredkovať témy humanizmu bez toho, aby skĺzol do akéhokoľvek klišé. Najplodnejším obdobím sochára sa zdajú byť 60. roky, kedy zužitkoval figurálnu skúsenosť a sformuloval východiská aj pre práce nadchádzajúcich období.

Výstava nie stavaná ako retrospektíva, jej metódou je poukázanie na spoločné formálne alebo tematické cykly a ich súvislosti prostredníctvom diel, ktoré sú pre dané okruhy iniciačné. Po prvý raz sa vracia na Mathého príklade k portrétnej tvorbe 50. rokov a jedine na základe jej poznania môžeme pochopiť zmysel, konštrukciu a aj rozdielnosť Mathého neskorších nonfigurácií. Hlavná časť je postavená na štylizáciách a abstrakciách od 60. rokov. Výstavu sprevádza podrobný výber z autorových kresieb, ich zaradením sa osvetľujú mnohé z jeho autorských stratégií, osobitne tie, ktoré sa týkajú pohybu, ako základného konštrukčného pravidla väčšiny Mathého vrcholných diel.

Súčasťou projektu sú Pocty pre Jána Mathého, ktoré sú inštalované ako pendanty ku vybraným dielam. Realizovali ich etablovaní výtvarníci - Juraj Bartusz, Jozef Jankovič, Rudolf Sikora, Anton Čierny, Dušan Zahoranský, Stano Masár, Mikuláš Podprocký, Marián Grolmus, ktorí svojimi dielami tento projekt obohacujú o kontrast s akčným umením, umením novej figurácie, objektom, video-inštaláciou a podobne.

Dôvodom k realizácii výstavy bol tiež fakt, že nestor slovenskej kunsthistórie Doc. PhDr. Radislav Matuštík, CSc. (1929–2006), ktorý pôsobil i v Považskej galérii umenia v Žiline ako jej hlavný kurátor, napísal ako svoju poslednú štúdiu práve text pre monografickú publikáciu o Jánovi Mathém. Kniha je v súčasnosti v príprave, na ktorej sa odborne i ľudsky už niekoľko rokov podieľa viacero odborníkov a inštitúcií.

Galéria Klasik

Štefánikova 129 (bývalé PChZ)
Žilina

Otvorené:
Pondelok, streda, štvrtok, piatok 12:00 - 17:00
Utorok: 12:00 - 19:00

↑  Nahor